A keď sa po týchto všetkých náznakoch aj vďaka Tvojej vnímavosti srdca rozhodneš už naozaj vstúpiť k nám do prvého stupňa našej františkánskej formácie, zakrátko pochopíš a spoznáš, že namiesto ideálu zasvätených ľudí, čo kráčajú za Kristom po stopách svätého Františka, si tu našiel strašne obmedzených a hriešnych úbožiakov, vlastne rovnakých ako si Ty sám, keď teraz práve vstupuješ!
Avšak toto nie je a nemá byť jediná pravda o našom živote...
Lebo keď po pár rokoch budeš skladať večné sľuby vložením svojich rúk do rúk provinciála poslednú vetu, ktorú v tom historickom okamihu sľubu vypovieš bude:
Čiže každý deň budeš pozvaný rásť, každý deň aspoň o máčny máčik byť stále viac dávajúci zo seba to naj... a oťukávať tak hrany svojho sebectva.
Silný príbeh františkánskeho hnutia, ktorý sa v dejinách ľudstva aj Cirkvi vo svojej podstate sám vysvetľuje aj sám propaguje. (nie je to príbeh nejakého rýchlo kvaseného spoločenstva, o ktorého zakladateľovi sa historické fakty trieštia na dohadoch a legendách...)
Je to silný príbeh kajúcnikov z Assisi - ako sa v počiatkoch františkánske hnutie zadefinovalo.
A tento príbeh nás zachraňuje aj uzdravuje navzdory našim slabostiam túžime denne rásť do milujúcej Božej náruče. O to ide, dostať sa tam!!! Lebo my františkáni, nie sme stvorení na plačkanie, ale na službu, skrze ktorú túžime dosiahnuť dokonalú lásku aj k Bohu aj k človeku. A ako píše klasik: „... To je všetko, viac ti netreba na ostrovčeku Tvojej samoty...“
Dané v Trnave – slovenskom malom Ríme, 3.10.2016 na slávnosť tranzitu nášho zakladateľa sv. Františka