Assisi 2007

S odstupom času chcem sa podeliť i ja,
o môj pohľad na Assisi - mesto pokoja,
bolo nás osemnásť - malé stádo,
ktoré však prežívalo krásnu radosť,
z toho, že kráča kadiaľ kráčal On ....

Dve autá, diaľnica a plyn na doraz,
Rakúsko len prebehlo popri nás,
a zrazu Taliansko s krásnymi poliami
a nebo nad nami posiate hviezdami,
hneď zrána spánok na pumpe ...

A potom sv. Antonko Paduánsky,
ktorý pre nás vyprosil zázraky,
nájdený foťák po troch dňoch,
a Majkine hodinky v Paolovom vrecku - to bol šok!!,
Chvála Pánu Bohu, aj to sa stáva ...

Večer v Gubbiu na malom vŕšku,
Stráviš noc a neškvŕka Ti v brušku,
Vďaka dobrým ľudom máš, kde spať,
A sv. Ferka krotiť vlky by si videl rád,
Veríš však ...

Ráno sa zobudíš, krásny deň,
Pred záchodom Ferkovi praješ milosti len,
Narodky má predsa len raz v roku,
A práve teraz bol po našom boku,
Náhoda to isto nebola ...

Pokračuješ v ceste „podľa predpisov",
Chvíľami sa skrývaš do tmy tunelov,
Zastávka v Grecciu padla vhod
A vianočná svätá omša bol jej hlavný bod,
Betlehemy krásne, kde hviezda nehasne, nádhera ...

La Foresta - moja srdcovka,
Tam sme predsa stretli nášho Mattejka,
Dal nám svedectvo, čo za to stálo
A ani tetovaní nemal málo
A tie oči - jedolci patu, tie oči ... :o)

Potom sme sa stavili vo Fonte Colombo,
Kde regulu Ferkovi diktoval priamo Boh,
Papali sme pašteky na múriku,
A vešpery sme sa modlili v kútiku,
Na krásnu vetu toho miesta,
Ťažko sa presne rozpamätám,
Žeby: „Ak srdce nemiluje, darmo rozprávajú pery?"
Voľná parafráza, no mne stačí ...

Konečne sa nad nami črtá Assisi,
Od teraz nebude symbióza - miestu nesedia časy,
Ubytovanie stálo za to,
A betónové rizoto na Rivotorto,
To sa nedá opísať: niečo nenormálne,
to proste musíš zažívať ... :o)

Prechádzky (a nielen to :o) ) okolo gigantickej kukurice,
Kapucínske piesne zneli cez ulice
A zospodu pozeráš na svoj cieľ,
„Assisi, priateľu, nad Tebou, tomu ver!!",
Prekrásne čosi a vnútri zvláštny pocit ...

Ráno budíček a ranné chvály,
Sladké raňajky, ktoré ešte vtedy za to stáli,
Okukávaš ruže bez tŕnia v Porciunkule
A sv. omšu za blízkych a priateľov precítiš na plné gule,
Milosti prosíš pre všetkých ...

Aj v San Damiane sme boli a znel tam pre nás hlas:
„Oprav, môj rozbitý dom, ktorý v sebe máš!",
Pre silné srdcia silné slová,
Neboj, On slabému dá sily znova,
Len Mu šancu daj ...

Registrácia - to bol gól,
Slovenky v pasci foťákov,
Španieli fotili Evku, Zuzku stále,
Darmo, máme pre nich také iné tváre,
Aj sebavedomie zdvihnúť treba ... :o)

Dostali sme množstvo sortimentu a vecí,
Čo doma všetko pripomenú Ti,
A večer sv. omša a na nej zhúlený Ivan
A „na popolníka" Jožko spí tam,
Skoro dve hodiny taliančiny,
Nerozumel a nebol jediný :o)

A znela pieseň: Jesus Christ, you are my life,
aleluja, aleluja ...
hlboko v srdci vrytá ...

Na námestí - jasné, slovenská grupa,
Ukáže tancom, že radosť v srdciach stúpa,
Vlajkami mávaš jak sa dá,
Čo už, šak sme dáke hovadá ...
(kto ma pozná vezme bez urážky, kto nie prosím, bez urážky ...)

Bujačili sme o život a bolo nám super,
A do toho nám predklad robil Ferko - kaper :o)
Potom pustené rádio v autíčku,
Kapucíni hrajú zas našu pesničku,
No netancuj, to sa predsa nedá!

Navštívili sme baziliku sv. Františka i Kláru svätú,
Paolove slová o histórií sa dostávajú svetu,
pod krížom potom kľačal každý sám,
a uvedomoval si, že aj on je chrám,
čo Niekto by chcel opraviť,
ak mu šancu dá ...

Vo Františkovi chaotický výklad,
Len viem, že na freskách je 603 zvierat,
Piliere sú stromy, piliere sú stromy,
A opäť piliere sú stromy ...
Nuž né každý má dar reči, niekto vie matiku ... :o)

No a si predstav: vysoká veža Rocca Magiore
A z jej vrchu sa Macejko reve,
Bol to zážitok, čo za to stál
Aj španielky sme spoznali, jdeme dál
(to, aby aj moravská časť posádky tu bola reprezentovaná :o) )
No niektorí sa sem jednej noci vrátili
A nič nepili, no asi opojného výhľadu sa opili,
Romantikaaaaaaa :o)

No a Carceri, moji milí,
To je Vám miesto plné sily,
Ticho a kľud a blesky foťáku,
Najkrajšia sv. omša bola práve tu,
Teda pre mňa isto,
A raz chcem sa vrátiť na toto miesto,
Ak Pán milosť dá ...
(inak tam som prvýkrát miništrovala ... :o) )

Aj sme boli v Gubbiu a v Assisi za klariskami,
Našimi skvelými rodáčkami,
Čo v pokore a jednoduchosti objasnili,
Že to Boh ich, nie oni Jeho si vyvolili,
Veľká sila ...

Sv. omša v San Pietro s Poliakmi bola divná,
No vynára sa mi v Kláre povedaná veta iná,
Že „..máme privilégium, nemať privilégium!",
Prosím, Pane, nech mi to vždy príde na um,
Keď bude skúšaná moja pokora ...

A aby som nezabudla na námestie rytmu plné,
keď chlapci búchali naraz úplne,
potom to dorvala ohňová šou,
no aj tak to fasa zážitok bol,
... či nie?

Procesia po námestí ligotajúca sa sviečkami,
Svätý ruženec predmodlievaný troma rečami,
A odpovedá Španiel, Slovák, pozeráme na Rusa,
Každý odpovedá tak jak narástla mu pusa,
Veď Matka vždy chápe svoje dieťa ...

A medzi kvapkami nočná prechádzka,
Dobre padla nám talianska zmrzka,
Na molekuly sme sa zahrali
Po ceste späť v mysliach si spievali,
Čo každý cítil ...

Sobotný večer plný ďakovania
Za všetky malé i veľké odriekania,
ĎAKUJEME PÁNOVI,
ĎAKUJEME Ferkovi,
Hlavne tomu svätému,
No aj tomu našemu,
Veď obaja sa tých deväť dní snažili,
Aby to s nami i my s nimi dobre sme prežili
A vyšlo to!!!!, či nie?!

A ooooopäť na sladko nedeľné raňajky,
Rád by si mal v batôžku kúsok dobrej čabajky,
Nostalgia začala nás pomaličky chytať,
Že sa na cestu späť už musíme vydať,
Sv. omšu prekladala naša milá Bery,
Vraj máme byť opásaný riadnym kusom viery,
Potom fotky s Paolom a s krížom,
Do auta nasadať a plným plynom,
La Vernu očeknúť tiež za to stálo,
Poďakovať za všetko - vôbec nie za málo,..

Najesť sa pri mori, aj nohy omočiť,
Za tmy tam riadne bujačiť,
Veď kto za dňa prespal jeho návštevu,
Vyhrnul galoty a rád ohrdol večeru,
Veď more nevidíš každý deň ...

Cesta domov ubiehala za nami,
Nebo sa často zjasnilo bleskami,
A pršalo, a pršalo, pršalo,
To Assisi za nami plakalo
A my za ním v srdciach tiež,
A ozaj, prepáč sv. František, asi o tom vieš,
Nejaká zverinka chrumstla pod kolesami,
To nebolo naschvál, maj súcit s nami ...

Sv. omša v Blave, doma na rodnej hrude,
Lúčenia a zisťovania kedy šanca bude,
Opäť prežiť čosi tak krásne,
Naše plánovania sú však trápne,
Veď ktosi Iný nad tým moc má
A či budeme poslúchať, či nám milosť dá?
Uvidíme, ale WĎAKA!!!

No, a to je konec,
Básničky je zvonec,
V srdci sa však chvejem stále,
Keď spomeniem si na tie tváre,
Keď pomyslím na tú hĺbku,
čo báseň nevyjadrí nikdy, vskutku,
ani keby veľmi chcela ...

„Neboj sa malé stádo,
Choď a oprav moju Európu!!"

...v Trstenej, v Košiciach, Trenčíne, na Morave i v Blave, máš na to!!!


Hanittka