Sa(motá) vs. Osamelosť

Čo je osamelosť? A čo samota? Je samota zlá? Prečo je človek osamelý? A prečo sa motá v svojej osamelosti a nemôže vyjsť?
Odpovede na tieto, ale i mnohé ďalšie otázky hľadali mladí aj animátori na duchovnej Gifra obnove počas druhého marcového víkendu (9.-11.3.2018)v krásnom prostredí Terchovej.

Každý z nás dostáva pozvánku ísť do samoty, do samoty s Bohom. Avšak nie každý túto pozvánku príjme. No tí, ktorí prijali doslova Vstupenku do samoty hneď v piatok pri vstupe do pastoračného centra sv. Jozefa v Terchovej a tiež odovzdali svojich najvernejších ,,kamošov“ – mobilné telefóny, zažili nezabudnuteľný čas v jedinečnom františkánskom spoločenstve a v spoločnosti Boha.

Áno, znie to dosť strašidelne, ba priam hororovo pre takmer každého Gifráka, ktorý si neviem predstaviť silencium a čaká víkendovku plnú smiechu, rozhovorov a nových priateľstiev ako to bolo na doterajších Gifra stretnutiach. Ale toto bolo iné! A tak, hoc zaskočení touto výzvou, rešpektovali sme ako sme najlepšie vedeli silencium od piatka večera a začali spolu premýšľať nad tým, čo znamená ,,feel lonely“ ako to spieval známy spevák Fredie Mercury.

,,Pojem sa(motá) takto napísaným je dosť mätúcim. Ale nie náhodou zhŕňa v sebe pojem motá. Pretože ak ostaneme v samote len sami so sebou, zamotávame sa viac do seba a nevieme sa pohnúť z miesta, v tom horšom prípade sa staneme Osamelými. No ak sa pozrieme na Samotu z druhej strany, samota môže byť miestom oslobodenia a nájdenia odpovedí na naše otázky. Môže byť naším uzdravením. Avšak podmienkou je, že do nej vstúpim s Bohom. Tu treba ešte podotknúť, že kým samota je naše slobodné rozhodnutie a môžem ísť do nej kedy chcem, osamelosť je situáciou či stavom skľučujúcim a niekedy veľmi ťažkým, do ktorého neraz bezmocne padáme“, objasnil dôvod nášho pozvania mladých do ticha br. Filip Čierny OFM, ktorý nás sprevádzal svojimi príhovormi celý nasledujúci víkend.

Po čase rozjímania – motania sa v našej samote a skúsenosťou s ňou sme dostali úlohu vymodelovať z hliny naše vnútro. Bola to neopakovateľná skúsenosť, kedy človek objavuje potrebu a dôležitosť zhmotniť svoje emócie, vyjadriť seba samého a ukázať miesto, ktoré doteraz nikomu neukázal. Naše ,,vnútra“ z hliny sme si domov odniesli ako spomienku jedinečnej skúsenosti samoty a stretnutia so sebou samým a s Bohom.

O samote Krista na ceste ku krížu v deň jeho umučenia sme uvažovali v skupinkách a vytvorili vlastnú krížovú cestu samoty, ktorú sme sa spoločne modlili na originálnej krížovej ceste vybudovanej akad. sochárom Milanom Opalkom zo skla a kameňa vyťaženého pred vyše sto rokmi v Terchovej.

,,Samota sú dvere, ku ktorým sme pozvaní ísť, ak chceme vyjsť z dverí Osamelosť. Otvoriť dvere Samoty znamená odvahu ostať v samote, v samote s Bohom, a tak úplne zanechať Osamelosť. Samota je miesto, kde môžeme s Bohom vyjsť z labyrintu smútku a bolesti, rozkľúčiť skľúčenosť = vyrovnať kľúč a otvoriť dvere Tajomstva Boha - Tajomstva Ježiša, ktorý sám prešiel dverami Osamelosti v Getsemanskej záhrade, dverami samoty v modlitbe s Bohom, dverami tajomstva zmŕtvychvstania – nového života,“ ako to zaznelo v záverečnom príhovore br. Filipa. Bol to pre nás nový pohľad na samotu a osamelosť, ale hlavne povzbudenie nebáť sa vykročiť DO SAMOTY s BOHOM.


Mária