Po Krakovských SDM nastalo akoby vákuum a žiadne Gifra stretko nie a nie byť. Nejaké ojedinelé aj boli, ale po Krakovskej vysoko nastavenej latke to bolo málo. A tak som sa potešil a verím, že nielen ja, keď prišiel čas okolo 15. septembra. Prečo? Pretože nás čakal nasledujúci program: najprv – to bolo vo štvrtok večer – po sv. omši pozeranie dlho očakávaných fotiek nášho Romana a následne putovanie do Šaštína. Ako? Nuž po svojich, veď v Krakove sme „pocvičili“ :).

Ale pekne po poriadku. Vo štvrtok na Sedembolestnú sme sa stretli najprv v našom františkánom refektári pred svätou omšou. Nacvičili sme piesne na svätú omšu pod vedením našej Aďky, pričom hudobná a spevová zložka bola typu – „príď, kto môžeš“, ale stálo to za to. Kázeň mal náš José, pričom pospomínal výzvy svätého otca Františka, ktorými apeloval na nás mladých v Krakove. Jednou z nich bola, aby sme náš život žili naplno tam, kde sme a aby sme neboli nejakí polovičatí... Po sv. omši sme sa stretli v refektári, kde nás už čakala večera pripravená sestrami „Kolníkovie“ – a veru – „sestry sa počinili“. Ďakujeme! No a konečne prišli na rad Romanove fotky a s nimi komentár, úsmevy, spomienky... Po výzve „Josíka“ – „Poďte nám niečo porozprávať!“ – sa „vyvolaní“ gifráci podelili s nami o svoje dojmy a večer sme zakončili modlitbou. Prosili sme zvlášť za jedno dieťatko, ktoré malo byť potratené a Vďaka Pánu Bohu – sa tak nestalo... Chvála Ti dobrý a všemohúci Pane!

Po skorom rannom budíku – sme sa v piatok stretli na raňajkách. „Vďaka Euro summitu“ sme sa MHD-čkou mohli zadarmo doviesť do Marianky, kde bol začiatok spomínanej púte do Šaštína. Ako gifráci sme putovali s mladými z bratislavskej diecézy i s otcom biskupom Jozefom Haľkom k nohám našej Sedembolestnej Matky do Šaštína. Prvá bola svätá omša, kde otec biskup upriamil našu pozornosť na to, že nie sme len nejakí turisti, ale pútnici. Odkiaľ, kam a ako – to sme si mali čas zodpovedať sami počas púte... A tak sme po svätej omši vyrazili. Počasie bolo vynikajúce, partia a cieľ našej cesty tiež. Prvá zastávka bola v Stupave, kde okrem „koláčového“ povzbudenia, prebehla aj jedna aktivitka. Rozdelení do skupín sme hľadali jedno slovo, ktoré by charakterizovalo úryvok z evanjelia, ktorý sme dostali. Ďalej sme pokračovali do Lozorna. Po výbornom občerstvení si otec biskup pripravil pre nás katechézku. Rozobral príbeh Zacheja, pričom použil naše slová zo Stupavy. Zaujalo ma – „predstavte si byť v koži Zacheja alebo Pána Ježiša“... A tak sme v „silenciu“ putovali smerom na Plavecký Štvrtok. Privítali nás na Obecnom úrade „v plnej zbroji“. Pán starosta, ženičky, koláče, chlebíčky... Potom sme sa stretli v kostolíku, pomodlili a vyrazili na poslednú časť našej cesty s cieľom v Malackách. Šťastlivo sme dorazili, ubytovali sa na gymnáziu – spojenej škole Svätého Františka Assiského a šli „dobyť baterky“. Sprcha, teplá večera a modlitba – jednoducho splnený sen. Večerná adorácia spojená s vešperami dala bodku za naším dňom.

Ráno v sobotu – po raňajkách a modlitbe - nás privítal „malý dážď“. Vyzbrojení pršiplášťami sme sa vydali na „posledných 30 km“ našej cesty. Tú sme absolvovali väčšinou mimo civilizácie – kukurica, les, polia, lúky a znova... Pán Boh zaplať asi do hodiny nám prestalo pršať, a tak sme si mohli vychutnávať celú púť príjemné počasie. Nemôžem nespomenúť nášho bračeka Paľka, ktorý sa postaral o to, aby žiadny pútnik nebol na našej ceste smutný. „Uúúúú, ovečkýýýý, bračekoviaááá“, ale nielen to. Keďže sme putovali cez náš sviatok - Stigmatizáciu svätého Františka, vďaka Paľkovi sme si vypočuli aj túto legendu. Putovanie s modlitbou, piesňami a príhodami rýchlo ubiehalo. Trochu rozťahaní a unavení sme sa potešili obedovej prestávke pri poľovníckej chate. Čakala nás posledná štvrtina cesty. Zastavili sme sa ešte v Tomkách – pomodlili sme sa Korunku Božieho milosrdenstva a doplnili sily zo zásob. Trochu sme začali mať rešpekt z počasia, lebo to vyzeralo na príchod búrky. Dobrý Pán Boh sa však postaral a búrka nás minula. V pokoji sme teda mohli doputovať posledné kilometre do Šaštína. Nasledovalo malé občerstvenie pri jazierku a „fotografický“ záver našej púte. Symbolicky nás privítali Šaštínske zvony a vďační a zároveň hrdí na seba samých sme sa ocitli v bazilike pri nohách našej milej Mamy – Panny Márie Sedembolestnej. Po večernej svätej omši nasledoval program pre mladých, ktorý pripravili v „kvadrume“ kláštora na stretnutie mladých Cliptime – koncerty, adorácia v kaplnke, prípadne stretnutia „v rehoľnej kaviarni“. Polnočnou svätou omšou s novokňazmi sme zakončili našu púť. V nedeľu sme sa niektorí vrátili trošku skôr a niektorí zas využili program, ktorý bol pripravený pre všetkých mladých. Ďakujem všetkým, ktorí ste vydržali až do konca, všetkým spolupútnikom a všetkým organizátorom. :)

br. Janko KDLS