Tau je písmeno z gréckej alebo posledné písmeno z hebrejskej abecedy. V Biblii má výnimočný význam a v dejinách umenia má dlhú tradíciu. Inocent III. hovoril pri otvorení IV. Lateránskeho koncilu (1215) o Tau ako o znaku pokánia. Aj sv. František použival tento znak často. Maľoval ho na domy, steny a stromy. V Fonte Colombo je ešte dnes v jednej okennej tabuli vidieť červené T, ktoré tam František namaľoval. S týmto znakom žehnal ľudí a podpisoval svoje listy. Tak ho nájdeme aj pod požehnaním, ktoré napísal pre brata Lea, keď bol v núdzi a strachu. Znamenalo to pre Lea silu a útechu, tak že toto požehnanie od sv. Františka nosil stále pri sebe.

Pre Františka bolo T znakom vyvolenia, ako to stojí u proroka Ezechiela v 9. kapitole. Predtým ako trestný súd do mesta Jeruzalem vtrhne, nechal Pán spravodlivých označiť s T na čelo. Mali ostať uchránení pred mocami zničenia. Podobne budú na konci časov všetci, ktorí patria ku Kristovi s touto pečaťou označení a oslobodení.

František videl Tau ako spoznávací znak menších bratov. Tau je pre všetkych členov františkánskej rodiny znakom požehnania a pokoja. Pripomína kríž, znak nášho vykúpenia. Tau je začiatočné písmeno gréckeho slova "tapeinos" (=poníženie) a je preto pre Františka možno tiež výraz určitého pokoja a spôsobu života. On, ktorý sa sám označoval ako menší brat, v poníženej oddanosti v svojho Stvoriteľa, ktorého stvorenie žije, ktorý riadi život najnižších, najmenších a najjednoduchších - on má rád a používa znak Tau.

Všetci, čo nosia Tau, tým vyjadrujú:
* aj ja som vyvolený Bohom,
* aj ja stojím pod jeho ochranou,
* aj ja chcem byť ako sv. František znak božej lásky pre tento svet.