Výlet do Marianky 2006

Ani oko nevidelo ani ucho nepočulo, aký krásny deň mal pripravený pre nás Pán...
Bola sobota 1.apríla - deň bláznovstiev a výmyslov a my sme na jeden takýto výmysel naleteli :o).
Stretli sme na Patrónke a našim cieľom bolo doputovať do Marianky. Vzhľadom na to, že brat Félix uzavrel až tri stávky voči svojej nevere vo vysokú účasť, tak si nás hneď spočítal. Skutočnosť ho veľmi sklamala, lebo všetky tri stávky prehral. Mal smolu, že sa nás stretlo viac ako šesť a zároveň menej ako štyridsať. Dokonca františkánska mládež bola obnovená a posilnená o nové tváre, ktoré sme doteraz nemali možnosť poznať. A s takouto požehnanou účasťou sme mohli zahájiť naše putovanie :o).
Popri Železnej Studienke sme zamierili na Kačín. Slniečko krásne svietilo a bolo nenormálne teplo. Bundy a hrubé svetre sme začali zhadzovať už po prvej pol hodine. Františkánska družina sa tak nejako prirodzene rozdelila na niekoľko podskupiniek, no tieto išli vždy v tesnom závese za sebou. Témy, ktoré sa celou púťou niesli boli rôzneho druhu a rôznej nálady :o). Nezasvätení účastníci františkánskej mládeže sa mali možnosť dozvedieť, aké možnosti nám ponúka naša GIFRA a v prípade záujmu vedia, že dvere do nej majú dokorán otvorené :o).
V rámci putovania sa nám do cesty priplietli aj rôzne zvieratká. Najmladší účastníci sa predbiehali v počítaní nájdených žabiek a v najpomalšom prípade boli vyzvaní aj na naháňanie hadaJ. Našťastie sme žiadne nebezpečné hady nestretli, ale všetci sme s radosťou obdivovali opaľujúceho sa slepúcha. Príroda sa ešte celkom neprebudila z dlhého zimného spánku (dokonca sme mali možnosť ešte poslednej guľovačky), no bolo v nej cítiť len teraz začínajúcu sa jar. Pani fotografka, asi aj preto o to s väčšou chuťou zachytávala každý prebúdzajúci sa život.
Prišiel čas obedu. Hladné brušká sme trošku zasýtili na lavičkách na Kačíne. Po krátkom oddychu sa družina opäť pohla vpred. Počas tohto putovania nás čakalo zastavenie, kde sme sa spoločne pomodlili modlitbu Anjel Pána.
Podľa vopred plánovaného :o) družina doputovala do cieľa tesne pred svätou omšou, ktorá začala o 14,00hod. Svätú omšu celebroval páter Gracián za účasti pátra Františka. Nechýbali im ani miništranti, na ktorých bola radosť pozerať, keďže najmladší z nich nemali moc skúsenosti s touto službou. O hudobnú animáciu sme sa postarali my všetci zúčastnení :o).
Po svätej omši sa rozdelili čítania pre jednotlivé zastavenia krížovej cesty medzi mladých a pobrali sme sa na „bolestnú cestu" na Kalváriu. V tichosti a rozjímaní, každý so svojim úmyslom. Obohatení o radosť z Kristovej obety, LÁSKY a spásy sme sa pomaly pobrali z pútnického mariánskeho miesta, späť do centra diania - františkánskeho kláštora, kde nás čakali pripravené opečené párky a premietanie biblického filmu Jeremiáš.

Danka