Áno, je to ešte len 10 dní, čo prah františkánskeho kláštora, ktorý sa premenil na azylový dom, prekročili jeho prví obyvatelia... za smutných okolností, so smútkom v srdci, s kufrom či taškou, kde sa im vmestilo len pár najnevyhnutnejších vecí, ale zato veľa, veľa obáv a otáznikov. Mladé ženy s dieťaťom v náručí, staršie ženy s dospelou dcérou a cupotajúcimi vnúčatami, zopár dôchodcov. Ale za tých desať dní – o tom by vedeli rozprávať koordinátori, dobrovoľníci, miestni z Pruského... – sa udialo tak veľa.
Kláštor, ktorý bol chladný, prázdny, mĺkvy, zrazu ožil. Po jeho chodbách v prevažnej väčšine nechodia františkáni (aj keď stále nejakého nájdete), ale behajú deti, kráčajú zamyslené a ustarostené matky a v každom kúte pilne pracujú dobrovoľníci.
V „prvom kole“ bolo hlavnou starosťou zaobstarať postele, paplóny, obliečky, stoličky, stoly, aspoň pár hrncov do kuchyne, plynovú pec, taniere...
Aktuálne už beží už neviem ktoré kolo, sklady sa vďaka vašej štedrosti a prajnosti zaplnili potravinami, drogériou, rôznymi dobrotami pre deti aj tých väčších.
Vďaka zbierkam v rôznych školách, vďaka pomoci obce či neďalekého mestečka, sa začala vybavovať kuchyňa: prišiel veľký šporák, chladničky, mrazničky, umývačka riadu, kuchynský robot a iní pomocníčkovia.
Šikovní majstri opravujú, vylepšujú, zdokonaľujú... a, veru, stále je čo...
Deti majú svoj kútik, mladí aj dospelí majú prístup k internetu, aby sa mohli spojiť so svojimi drahými, ktorí museli ostať na Ukrajine, alebo si pozrieť správy, a tí menší aj niečo zahrať.
Počas týchto dní dom prichýlil 97 ľudí, niektorí ostali len pár dní, oddýchli si a šli ďalej.
K dnešnému dňu je v azylovom dome ubytovaných 56 ľudí z Ukrajiny, z toho 30 detí, najmladšie má len pár mesiacov. Je to však číslo, ktoré je veľmi „živé“, každým dňom sa to mení. Vlastne to nie je číslo, to sú konkrétne osudy, životy, príbehy...
Toto nie je dielo jedinca alebo jednej organizácie, je to dielo - veríme, že v prvom rade Božie - ale hlavne vás všetkých, ktorí tu prichádzate, ktorí ho podporujete: či už službou, darmi, financiami a hlavne prajnosťou, modlitbami.
ĎAKUJEME VÁM! V mene všetkých krátkodobých aj dlhodobejších obyvateľov domu.
bratia františkáni