Nedeľa a prikázaný sviatok v deň pracovného pokoja:
8:00, 9:30, 11:00, 19:00
Prikázaný sviatok v pracovný deň:
6:30, 8:00, 16:30, 19:00
Pondelok - Piatok:
6:30 *(okrem prázdnin), 8:00, 16:30
Sobota:
6:30, 16:30
V iné sviatky počas dní prac. pokoja sa čas sv. omší môže meniť a sú uvedené v aktuálnych oznamoch.
Pracovné dni:
počas ranných sv. omší a od 15:00 do 17.00
Sobota a nedeľa:
nespovedáme
Pred Vianocami a Veľkou nocou podľa špeciálneho rozpisu uvedeného v oznamoch.
Celodenná eucharistická adorácia okrem prázdnin a výnimiek:
pondelok - piatok od 9:00 do 15:00 pri bočnom Oltári Lurdskej P. Márie na bočnej chodbe nášho kostola. Okrem letných prázdnin.
Úplné odpustky môže získať ten, kto navštívi Sviatosť Oltárnu a pol hodiny adoruje. (Enchiridion 7§1)
V utorok o 16:10 - Antonková pobožnosť.
Prvú sobotu v mesiaci o 15:30 - Fatimská sobota.
V prvu nedeľu v mesiaci o 14:00 - Modlitba ruženca, o 14:30 Pobožnosť.
Vešpery: v utorok po sv. omši o 16:30
Krátke informácie o možnosti prijatia či vysluhovania sviatostí vo františkánskom kostole v Prešove:
Podrobné informácie o jednotlivých sviatostiach, o príprave i priebehu nájdete nižšie.
História kláštora je spätá s rekatolizáciou mesta. V rokoch 1531 - 1673 bol Prešov v prevažnej miere protestantský. Z neďalekého kláštora v Nižnej Šebastovej (z roku 1634) posielali františkáni kňazov do Prešova, aby katolíkom, ktorí v meste zostali, slúžili bohoslužby. Pretože katolíci nemali v meste vlastný kostol, vykonávali sa bohoslužby v súkromných domoch. Františkáni si svojou obetavosťou získali srdcia prešovských katolíkov. Na ich prosby dal františkánom cisár Ferdinand III. kostol i s kláštornou budovou, pôvodne patriacou karmelitánom, ktorí však v čase reformácie mesto opustili. Bratia však mohli prevziať kostol s kláštorom až v roku 1671, avšak čoskoro boli zasa vyhnaní thokolyovskými povstalcami, ktorí kostol i kláštor zničili. Po upokojení politických sporov nábožná grófska rodina Klobusiczkých a barónka Sóssová podporovali obnovu života františkánskej rehole v Prešove. Začalo sa so stavbou kláštora a od roku 1708 aj kostola, ktorý bol slávnostne posvätený v roku 1737, kaločským arcibiskupom Klobusiczkým.
Kláštor patril do Provincie Najsvätejšieho Spasiteľa. Patrónom chrámu je svätý Jozef (19. 3.) a slávnosť bola a zostáva obľúbenou jarnou púťou nábožného šarišského ľudu. Kláštor prežil reformy cisára Jozefa II. a nebol zrušený, pretože sa nehodil na zriadenie kasárne. V rokoch 1801 - 1852 viedli františkáni gymnázium, ktoré malo dobrú úroveň. Požiare (1692, 1870, 1888) a napokon aj letecké bombardovanie v roku 1944 ťažko poškodili budovy kláštora i kostola a bolo potrebné ich s veľkými obetami rekonštruovať. Posledná veľmi rozsiahla rekonštrukcia kostola sa začala v roku 1984. Dnes je kláštor i kostol na území Košickej arcidiecézy opäť dôstojným miestom duchovného života.