V ostatnú Piatu nedeľu sme v Evanjeliu počuli, ako Pán Ježiš hovorí svojím učeníkom: „Vy ste soľ zeme“ (Mt 5, 13). Soľ dáva jedlu chuť a chráni ho pred rozkladom. Vo svete ľudí má funkciu soli spĺňať kresťan, a to svojim evanjeliovým životom a úsilím o presadenie evanjeliových hodnôt do spoločenských inštitúcií. Ak toto svoje poslanie nebude spĺňať, podľa Ježišových slov je na nič, len aby bol vyhodený von a aby sa po ňom pošliapalo, ako po soli, ktorá stratila svoju slanosť (porov. tamže).
Dovolím si v tejto súvislosti parafrázovať časť zo známej rozprávky Soľ nad zlato.
Starý a už senilný kráľ si zavolá svoje tri dcéry, aby vedel, ktorá z nich ho má najradšej; tej potom odovzdá vládu nad svojim kráľovstvom. Pýta sa najstaršej: „Dcérka, ako ma máš rada?“„Ako euro; teda ako všetky peniaze sveta!“ „Výborne, výborne!“ tlieskal od radosti kráľ nad odpoveďou najstaršej z dcér. „A ty, moja prostredná dcéra; ty ma máš ako rada?“ „Ja vás mám, otče, rada ako vedu!“ „Ach, ako krásne si to povedala.“ Napokon sa obrátil na najmladšiu: „Ty ma máš ako rada?“ „Ja vás má rada ako soľ – soľ Evanjelia Pána Ježiša!“ „Ach, ty nevďačnica!“ kričal rozzúrený kráľ i prikázal svojím sluhom: „Vyžeňte ju z môjho kráľovstva! A zničte všetky Písma, kde sa píše o tejto soli a tiež zničte kult, ktorý túto soľ oslavuje.“
Bagatelizovanie významu Evanjeliovej soli, ba až jej ničenie, má závažné a dramatické dôsledky: strata zmyslu života, morálny rozklad zasahujúci všetky oblasti života – rozpad rodín, medziľudské vzťahy poznačené egoizmom, neúcta k autoritám, korupcia, zabíjanie vlastných detí atď., atď.
Táto bolestná nepríjemnosť sa neprihodila niekomu vzdialenému, ale nám, našej západnej kultúre. Ona povstala z toho najlepšieho, čo do jej základov vložil svet antiky, židovstva a hlavne kresťanstva. Evanjelium Ježiša Krista a jeho učeníci v nej navyše od začiatku pôsobili ako soľ. Od istej doby mnohí prestali túto soľ brať vážne, ba ju začali vyhadzovať zo všetkých oblastí života ako škodlivý prvok. Dôsledok? Západná kultúra je ohrozená vo svojich základoch. Zdá sa, že tá soľ, ktorá kedysi bola slaná, úplne stratí svoju slanosť a preto bude bez milosti „vyhodená von a pošliapaná“. Mýlim sa? Kiežby! Kiežby sa táto hrozba nestala skutočnosťou. Tí najlepší v generáciách našich predkov, keď soli Evanjelia hrozilo zvetranie, dokázali v takýchto chvíľach v sebe zmobilizovať silu Ducha, aby ich navrátil k pôvodnej vernosti Bohu.
Ako doplnok k zamysleniu: Odkaz na cca 16 minútové video, ktoré poodhaľuje tvár „starého a senilného kráľa“, ktorý o onej „soli“ nechce ani počuť; a akú formu na jej ničenie vo svojom kráľovstve používa.
