Vždy som chcela mať tri deti. Teda, odkedy som vydatá. Predtým som chcela mať päť, lebo z piatich pochádzam J... ale keď sa niekto vydáva v tridsiatke, už toho toľko nestihne... pravda, ak za Vás neplánuje niekto „druhý“.
Danko bol starostlivo naplánované dieťa, premodlené, odchované na látkových plienkach – okrem toho, že je to zdravé sa vraj dieťatko skôr odučí od plienok - a na takmer čisto domácej strave. Odúčali sme ho od plienok na tri razy. Ledva sme to stihli v troch rokoch (kto má deti, vie, že to je už takmer „dead line“, keďže trojroční chodia do škôlok). Pri ňom som sa naučila, že nie je dôležité porovnávať svoje dieť s iným. A že aj internetu veľa škodí ;-)
Filipko bol vysnené dieťa – ako mamina nekonfliktného dieťaťa som si povedala: „Takých ako on, aj desať!“ – a prišiel Filipko. Veľa ráz sa pýtame: „Prečo nám ho Pán Boh poslal?“. Je veľmi náročné dieťatko. Od narodenia. Pri ňom som zistila, že titul „matka roku“ nie je pre mňa. Že ak mi niekedy niečo chýbalo, tak trpezlivosť. Že čím viac na seba upútava pozornosť, tým viac ju potrebuje. Že nie deti sa majú prispôsobovať môjmu kolobehu dňa, ale ja ich. Tak, aby sme boli všetci spokojní. Že náročný neznamená, že nie je milovaniahodný.
Najmladší Viki bol neplánované dieťa. Chcela som predsa tretie dieťa až neskôr! A narodil sa mi nielen krásny a veselý chlapček, ale dokonca aj nenáročný – po Filipkovi veľká úľava. Ak mi chcel Boh niečo povedať týmto dieťatkom je, že On vie, čo je pre nás najlepšie. Že On vie naše strachy premeniť na požehnanie. Toto dieťatko ma naučilo modliť sa. Ukázalo mi, ako sa deti navzájom ľúbia. Svojím smiechom nakazí každého. Naozaj KAŽDÉHO. Kto neverí, príďte sa pozrieť. ;-)
Som matkou troch krásnych a živých chlapcov, sú to moji princovia. Ale som ja kráľovná?
