Môžeme sa zamyslieť nad tým, či sme schopní vnímať výnimočné veci v obyčajných udalostiach dňa a či sme otvorení kráse, ktorá nás sprevádza počas neho.
Keď kráčam po chodníku a nasávam rannú krásu jesenných listov, keď vnímam príjemný vánok hladiaci moju tvár, keď sa moje vnútro rozochveje pri láskavom pohľade starenky, keď moje oči priláka detská spontánna hra... som otvorená/-ý kráse, ktorá sa mi dáva na dlani a potichu vchádza do môjho vnútra... Môžem zároveň preniknúť do nezvyčajnej a prístupnej hĺbky, ktorá robí mnohé momenty výnimočnými.
Krásu môžeme spozorovať v najbežnejších a zároveň najobyčajnejších situáciách, ak sa učíme obdivu jednoduchých vecí. Naše vnútro sa postupne naladí na jemný hlas, ktorý nám umožní hlbšie vniknúť do tajomstva bytia a staneme sa vnímavejšími na život v našom vnútri i okolo nás.
Prajem nám, aby sme sa postupne stávali otvorenejší tomu, čo prichádza ako nebadané a možno pre mnohých bezvýznamné a mohli intenzívnejšie prežívať a objavovať náš život v jeho kráse.
