Môj aktuálny zážitok s krásou... dnes poobede som z okna pozoroval ako pokojne a požehnane prší. Oduševnene som si sám pre seba hovoril aká je to krása... až kým nedobehol Silvester a zvestoval, že tá "krása" opäť vytopila dve miestnosti v kláštore... a bolo po rozplývaní...
A tak hneď v úvode musím skonštatovať, že krása ktorá očarí môže byť nebezpečná; človek sa ňou vie často uniesť mimo realitu, môže ho vzdialiť od toho čím žije.
Tiež tí, ktorí majú radi pekné veci, sú umelecky tvoriví, uprednostňujúci duchovné pred materiálnym sú často považovaní za nepraktických zasnených estétov.
Áno, ako vidíme krása a jej vnímanie, či prežívanie môže spôsobiť škody materiálne i charakterové, no musíme povedať, že je to vždy v závislosti od toho ako človek s krásnym naloží.
Ak chceme tento rok počas Dní sv.Antona viac uvažovať o kráse, nechceme to robiť z filozofických dôvodov, ale práve z dôvodov každodenných, praktických – pretože, akoby človek dnešnej doby nevedel s krásou, s tým čo je pekné správane naložiť.
Sv. Anton vo svojich nedeľných a sviatočných kázňach nevenuje veľa pozornosti téme krásy a ak, tak je veľmi nedôverčivý voči schopnosti s ňou správne naložiť.
Zopár príkladov:
Krása a hojnosť časných dobier poblázni aj múdre srdce. Nešťastná duša obľúbi si hojnosť a krásu časných dobier a tak príde nešťastie.
Ľudské telo je obdivované aj pre fyzickú krásu, ale o nej je napísané: „Spanilosť je klam a krása – daromnosť
Chválu možno získať krásou odevu, ale i cestou úbohosti. Nie je dobré pustiť sa do prehnanej úbohosti ani do krajnej strojenosti: je dobré držať sa stredu.
Ďalej sa jeho výroky týkajúce krásy týkajú Panny Márie, ktorú oznašuje často ako krásnu olivu:
Kontempluj dúhu, čiže pozoruj krásu, svätosť, vznešenosť blahoslavenej Panny Márie, a dobroreč srdcom, ústami i skutkami jej Syna, ktorý ju takú stvoril.
Téma krásy v jeho ponímaní je skôr kritikou mravného nezvádnutia spracovania tohto Božieho daru, ale na druhej strane je inšpiráciou k väčšiemu obdivu Boha....
Ako teda narábať s krásou? Nechajme rozprávať prorokov a dnešnej doby...
Pápež Benedikt XVI. ju vníma ako príležitosť upevniť si puto s Bohom, pretože krása nás pozýva k uzobranosti a je cestou k Bohu. Ďalej odporúča potrebu vnímať,že za krásou je niečo väčšie – čo sa dotýka nášho srdca a pozdvihuje ducha. Tvrdí tiež, že v dotyku krásy cítime, že viera je pravdivá.
Pápež František – hovorí o malých krásach, ktoré pominú a oveľkej kráse, ktorou je Boh.
V kráse ako takej vidí dve pokušenia:
1. pokušenie zbožšťovania pominuteľných vecí. Je to modloslužba imanencie – človek sa pristaví pred nejakou krásou, no bez preniknutia k tomu, čo je za ňou. Hľadíme na krásne veci bez toho, že by mysleli na to, že príde ich koniec - IMANENCIA bez TRANSCENDENCIE.
2. modlárstvo zaužívaných zvykov ktoré robia srdce hluchým – ako Lótova žena sa ohliadame za Sodomou – krásou – dobrom predošlých dní... Treba uveriť, že AK JE ŽIVOT KRÁSNY JEHO SÚMRAK BUDE NÁDHERNÝ.
Poďme od malých krás k tej ktorú odzrkadľujú....
Pápež Benedikt ešte ako kardinál Ratzinger v jednej svojej prednáške o kráse v2002 talianskom Rimini prorokuje, že ľudia uveria ak znova objavia autentickú krásu. Aby viera rástla my sami musíme zariadiť , aby sa muži a ženy ktorých stretáme, dostali do styku s krásou.
Často pochybujeme o odkaze krásy kvôli sile lži, ktorá využíva viaceré úskoky ako:
1. Propagácia krásy neprebúdza nostalgiu po nevysloviteľnom, ale podporuje túžbu privlastniť si ju.
2. Kult škaredosti, ktorý umenšuje človeka popiera pravú krásu.
Dostojevskij vo svojom diel Idiot tvrdí, že "krása spasí svet" – vykupiteľská krása Spasiteľa.
Ten, kto verí v Boha, ktorý sa prejavil v tvári Ukrižovaného – ako láska do krajnosti – vie, že krása je pravda a pravda je krása.
Krása pravdy chápe urážky, bolesť, tajomstvo smrti.
Krásu môžeme objaviť len vtedy ak prijmeme bolesť.
V hrôzach dejín čisto harmonicá krása nestačí – obdivuhodná grécka estetika je prekonaná v Kristovi.
Cirkev je tu preto aby ohlasovala stelesňenú pravdu, dobro a krásu
Anton, pekný a ušľachtilý človek. Bol ním iba preto, že ostal dieťaťom. Sám tvrdí: Iba dieťa neovláda krása tohto sveta.... Keď sa teda nejaký svetácky človek obráti a stane sa Kristovým „dieťaťom“ plným jasotu a veselosti, máme aj my prepuknúť v jasot: „Narodilo sa dieťa.“
Narodilo sa aj v nás???
