Už tri dni meškám, „zodpovedne svojej povesti“, teda nezodpovedný, sadám za pc až dnes. „Nie je téma“, píšem Sis, ktorá urguje zopár ďalších slov nášho hĺbavého stĺpčeka. Nasilu nechcem a ani sa mi nechce. Som nejaký nijaký a takto to so mnou vyzerá posledné dni. No stretnite potom takého kňaza v spovednici! Ach, moji tohto týždňoví penitenti, prepáčte! Tvárim sa nervózne z rozmerov našej malej spovednice, kde sa občas „zašprajcujem“, otváram dvere, naťahujem dolné hnáty, je mi teplo, dýcham zlý vzduch, atď. Chcem iba povedať, že nielen pre vás je spoveď niekedy náročná... No Bohu vďaka, že prichádzate (hlavne tí - po rokoch), že tie naše hlohovecké „búdky“, nie sú opustené a zaprášené. A s tým mi nejako došlo...že „stále je dosť a dosť dôvodov na radosť“, ako si to aktuálne popiskuje fenomenálna sk–kapela Korben Dallas v pesničke Radosť, ktorá sa mi dostala do ucha. „Máš svoju pravdu“ kontra „dostatok dôvodov na radosť“ je nielen pointou tohto songu, ale zrejme aj mojich posledných dní. Tento týždeň som seba i druhých asi predávkoval tou „svojou pravdou“ a sústredil som sa na jej presadenie natoľko, že mi unikli dôvody na úsmev, ľahkosť bytia, radosť zo života. Možno to poznáte... A tak chcem zaradiť spiatočku, zablúdený sa vrátiť, práve rozpomínaním sa na dôvody mojej radosti. Len v skratke spomeniem, že je skvelé: mať priateľov, ktorí sa objavia v pravý čas a ponúknu vám „wellness time“ duše i tela; mať rodinu, ktorá sa za vás modlí a je na vás hrdá; mať bratov, ktorí vám odpustia vaše nedokonalosti, lebo už veľa pochopili zo života i Boha; mať službu-prácu, ktorá vás viac baví ako unavuje; no hlavne mať po boku Boha, ktorý vás týmto všetkým potešuje a robí váš svet jesenne farebným a plodným. Teda priatelia nech nezabudnem, nezabudneme, že pri komplikovanosti a strastiplnosti dní je stále dosť a dosť dôvodov, NEBYŤ negatívny, odutý a ofučaný, kritický a politický, cynický a ironický, príliš dramatickí, či apatický. „Si Deus pro nobis quis contra nos?!“ (Rim 8,31)
