Neužitočný

Som Pavol, františkánsky brat. Už dlhšie mám určitý nepokoj o ktorý sa chcem s vami 
podeliť. Ide o to, že mám slúžiť svojím blížnym a nedokážem to. Preto sa často cítim 
neužitočným. Chcem byť užitočným sluhom, lenže posledné štyri roky môjho rehoľného 
života sa cezo mňa premlelo toľko starostí, strachu, dokonca i dočasná strata viery a mnoho 
ďalších chýb aj slabostí, že mi pomohlo iba vedomie, že nie som sám. Boh ma neopustil, moji 
najbližší sú stále pri mne, hoci často ťažké pokušenia ma veľakrát zmiatli. Cítim sa milovaný, 
no trápi ma, že sám nedokážem úplne milovať ľudí okolo. Jednoducho úbožiak. Často 
nedokážem prijať kritiku a ani malé napomenutia. Dôsledkom sú vnútorné výčitky: „Ty si 
rehoľník?“ „Nemôžem byť rehoľník!“ Hoci sa tieto slová zdajú byť trpké a možno miestami 
neúnosné, hovorím vám, že neklamem! Aj k tomu môže priviesť človeka pocit neužitočnosti 
a nelásky. A tu ma opäť zachraňuje existencia pokory, ktorá je ako záchranné koleso, hodené 
do vody pre mňa. Povedať v pokore „som neužitočný“ je totálne iné ako povedať „som 
neužitočný“ z pocitu frustrácie (zamaskovanej pýchy) pre moje nedokonalosti, či zlyhania, 
ktoré rúcajú moje predstavy o Paľkovi – duchovnom supermanovi. Tieto slová „som 
neužitočný“ nech neničia moju cestu za Bohom, ale naopak nech ma posilnia a poučia 
o tom, že vlastne toto všetko - aj  moje nedokonalosti - má pohýna dopredu k nebeskému 
Jeruzalemu. Nech pieseň „Som tvojou ovečkou, malou a voňavou, čistou a radostnou, tebou 
ľúbenou“ neustále znie v mojich ušiach.  Nech všetko pokladám za odpadky pre Krista. Sila 
sa dokonale prejavuje v slabosti. Bez boja niet víťazstva. Tieto biblické „pokriky“, nech 
hecujú aj vás. Pokoj Boží nech spočíva v našich srdciach.
Pax priatelia! Paľko