Pavol OFM
27.11.2015
Minulý mesiac som písal, že sa cítim ako neužitočný sluha. Mnohí reagovali na toto moje písané rozprávanie a veľa z vás mi láskavo dalo najavo, že to tak vôbec nie je. Ďakujem vám! Ale všetko záležalo odo mňa, ako vnímam sám seba. No pocity často klamú, však čítajte...
Pred týždňom som sa tešil zo stretnutia animátorov GIFRA, ktoré sa konalo v Trstenej. Strávili sme krásny víkend so spolubratmi, sestrami a mladými. To, čo ma asi najviac potešilo bol večerný program, kedy sme premietali texty piesní a spoločne sme si prespevovali. Bol som „plný“ od smiechu a radosti. Na druhý deň bolo však všetko iné. Tesne pred odchodom na dovolenku som si vylial tanier polievky na habit, v ktorom som mal cestovať. Nešikovný, alebo vnútorne nervózny? Možno oboje. Keď som si spomenul, že odchádzam na týždeň k rodine, mal som zmiešané pocity. Nechcelo sa mi. Poslednú dobu mávam zvláštne pocity, keď niekam po dlhšej dobe cestujem, hoci cestujem rád.
Zvláštny pocit - „Nechce sa mi nikám ísť!“ No čosi v mojom vnútri ma presviedčalo: „Pali, veď môžeš zas evanjelizovať, posielam ťa, aby si potešoval mnohých!“ A tieto slová sa splnili. Napríklad v Základnej škole v Poproči, v mojom rodisku, keď som počas vyučovacích hodín náboženstva dával duchovnú obnovu, nechápal som prečo sa tak tešia. Ďalší víkend som prežil v Žakovciach. Pozvali ma tam na stretnutie birmovancov, kde som mal svedectvo a neskôr som si šiel zatancovať na kresťanskú katarínsku zábavu, ktorú zorganizovali ľudia z Inštitútu v Žakovciach. Ach tá radosť!!! Podobné zvláštne pocity nechuti, blbej nálady, či iba únavy mávam niekedy, aj keď chodím ku chorým, do nemocnice v Trstenej, rozdávať sv. prijímanie. No po návrate z nemocnice som však vždy ako vymenený – šťastný. A byť šťastný, inak povedané , znamená byť blahoslavený! Byť blahoslaveným nie je nemožné, hoci za posledné dva roky vnímam vo svojej duší veľmi veľké chyby a nedostatky. Teda pozor na zvláštne pocity, lebo často klamú a odrádzajú nás od možnosti byť blahoslavení a šťastní! Mám vás rád!