Zažil som krásu II.

8. januára som bol na pohrebe v tirolskom mestečku Schwaz. Zomrel náš dávny priateľ, františkán Florenz Graf, ktorý bol mnoho rokov misijným sekretárom v rakúskej františkánskej provincii. Udržiaval kontakty s mnohými misionármi, zvlášť s tými, ktorí pôsobili v Bolívii. Pomáhal im, organizoval pre nich zbierky, propagoval misie a pomoc misionárom po celom Rakúsku a keď sa misionári vracali domov na dovolenku alebo na stálo, zabezpečoval im lekársku starostlivosť a inú potrebnú pomoc. Bol známy medzi františkánmi v celej Európe a mimoriadne obľúbený medzi veriacimi v Tirolsku, hoci nebol kňazom. Jeho život bol krásny. Hovorí sa : „Aký život – taká smrť.“ V prípade brata Florenza však platí aj : „Aký život – taký pohreb“. Ten pohreb bol skutočne nezabudnuteľný. Ale pekne po poriadku.

Cestou z Bratislavy do Viedne v rannej tme nás sprevádzala nepríjemná hmla. Ale za Viedňou, smerom na Linz sa rozjasnilo a ďalej to šlo ako po masle. Boli sme v aute traja: brat Vavrinec Vadkerti (bývalý misionár v Bolívii a priateľ brata Florenza), brat Ján De La Salle Hóly a ja. Mestečko Schwaz leží v údolí rieky Inn a cestou tam musíte prejsť malým kúskom Bavorska. Nemci po letnej utečeneckej dráme kontrolujú podozrivé autá, a tak skontrolovali aj nás. Keď zistili, že sme františkáni , tak boli veľmi milí. Brat Vavrinec im „svojou nemčinou“ na vysvetlenie povedal: „ Pater kaput!“ Hneď  s úsmevom pochopili, že ideme na pohreb. Zrazili opätky a už nás aj hnali aby sme nič nezmeškali.

Historický Schwaz je postavený na pravom brehu rieky Inn a ulice a uličky stúpajú do strmého kopca. Kláštor sme našli rýchlo a asi 1 a pol hodiny pred pohrebom sa začali schádzať františkáni z celého Rakúska aj z Bavorska, ba aj z Bonnu. Prišli aj iní rehoľníci a kňazi a dvaja emeritní biskupi zo Salzburgu a z Linca. Zosnulého brata Florenza mali ozaj všetci radi.

V určenom čase sme vošli do kostola. Veľký, pôvodne gotický trojloďový chrám bol plný. My kňazi sme zaujali miesto v strede presbytéria, kde nás sedelo asi 50. V chórových laviciach okolo presbytéria boli usadení ďalší kňazi a rehoľníci. Na katafalku pre obetým stolom spočívala zavretá rakva. Čakali sme na hlavného celebranta s asistenciou. Skutočná paráda však nastala ešte pred jeho príchodom. Do presbytéria sa zrazu začala rinúť riava krojovaných a uniformovaných Tirolákov. Boli tam uniformovaní hasiči v striebornolesklých vyleštených prilbách, členovia rôznych poľovníckych združení v zelených oblekoch s krásnym, pierkami vyzdobenými klobúčikmi, ďalej predstavitelia rôznych folklórnych a iných spolkov v rôznofarebných uniformách, všetci patrične oklobúčikovaní a všetci v typických bielych vlnených podkolienkach. Prišli aj uniformovaní zástupcovia niektorých rytierskych rádov a v čiapkach z čias „C a K“ armády pôsobili trochu komicky. Veľmi dôstojne vyzerali zástupcovia baníkov v čiernych uniformách s lesklými kovovými gombíkmi. A tento pestrofarebný zástup bol ešte ocukrovaný ženami a dievčatami v tirolských krojoch. Všetci vytvorili pestrú živú kulisu za kňazmi a vedľa kňazov sediacich v presbytériu. Bola to neskutočne skutočná pastva pre oči.

Pohrebná sv. omša sa začala fanfárami v podaní baníckej dychovky, kde prevládali lesné rohy. Solídne spieval miestny polyfonický zbor. Hlavný celebrant bol emeritný salzburgský arcibiskup a siahodlhú optimistickú kázeň pri rakve br. Florenza predniesol provinciál rakúskych františkánov. Na záver rečnil ešte jeden františkán a starosta mesta Schwatz.

Po sv. omši sa celá pohrebná paráda s rakvou br. Florenza zoradila v dlhej procesii. Na čele kráčali pestrofarební uniformovaní a krojovaní tiroláci a tiroláčky s krásne a bohato vyšívanými vlajkami svojich spolkov. Pod stáročným dubom hrala 4 členná banícka dychovka príjemne, jemne a nevtieravo. Zástup pomaly kráčal hore stúpajúcou uličkou okolo historických udržiavaných budov za ktorými sa strmo dvíhali zalesnené tirolské svahy. Pohľad bol umocnený panorámou neveľkého hradu s hradným kostolíkom, vysoko nad mestom na vrchole nepredstaviteľne strmého kopca. Počasie bolo ideálne, mestská a horská prírodná scenéria sa snúbili v prastarej harmónii. Clivé tóny lesných rohov a iných dychových nástrojov nemohli vyznieť krajšie v tej chvíli nikde inde na svete. Človek sa zrazu cítil lepšie než na kúpeľnej promenáde, keď tam hrá kúpeľná dychovka. Bol to úžasný odpočinok pre dušu, telo, oči aj uši a zrazu ste mali dojem, že toto je ozajstný pokoj na zemi a že táto pohrebná procesia by mohla trvať hoci aj večne alebo aspoň niekoľko dní. Veľkým oblúkom sme sa vrátili ku kostolu. Tu, pri jeho severnej stene pochovávajú bratov františkánov. Tu, po krátkom obrade a posvätení hrobu spočinulo aj telo nášho drahého brata Florenza Grafa.

Ďakujem Ti, brat Florenz za Tvoj príklad krásneho života. Z božej milosti si nám krásu Tvojho života pripomenul aj nezabudnuteľne krásnym pohrebom. Ešte raz – ďakujem.

Odpočívaj v Pokoji.