Sv. František sa počas svojho života naučil objímať kríž, vedel, čo znamená zblízka objať bolesť. Čo objímal v Ukrižovanom? Dotýkal sa osobnej slabosti, ľudského utrpenia, možno ťažkostí, ktoré sa odohrávali v prvej komunite...
Myslím, že dnes máme veľa možností, ako sa bolesti vyhnúť, ako utíšiť vnútorný nepokoj. Robíme to okamžite a niekedy ešte bolesť ani nezačne a už preventívne po niečom siahneme. Kto by chcel dnes objímať bolesť, keď sa to predsa nenosí, keď je nám ťažko priznať si len obyčajnú slabosť? A predsa pri úprimnom hľadaní pravdy o sebe sa nevyhnutne stretávam s boľavými miestami, ktoré by som chcela zo svojho života najradšej vytesniť. Bolesť sa stáva neznesiteľnou vtedy, keď sa rozhodnem popierať jej prítomnosť vo mne. Brazílsky psychiater Augusto Cury hovorí, že každá bolestná situácia je príležitosťou naučiť sa mnoho nových vecí...
František nám cez svoj život ukazuje, že objatie toho, čo ma bolí, toho, čo mi v mojom vnútri prekáža, ma vovádza do priestoru, v ktorom začnem rozumieť bolesti novým spôsobom a nájdem nový pohľad na situácie, ktorým som predtým nerozumela. Bolesť prežívaná podľa vzoru sv. Františka sa stáva cestou, po ktorej môžu druhí nachádzať smer k sebe, k Bohu a druhým. Avšak keď ignorujem zastavenia, na ktorých je potrebné prežiť bolesť, cesta dovnútra sa stáva veľmi vzdialenou...
