... v situáciách, kde vyhasla všetka nádej,
... v tme, ktorá spôsobuje skľúčenosť a strach,
... v samote, ktorá sprevádza tých, ktorí hľadajú stratený domov.
Boh sa neustále stáva telom a je prítomný tam, kde ľudia zakusujú neprijatie, opovrhnutie a výsmech. On zároveň pozýva ľudí k milosrdnému postoju k cudzincom: Cudzinec, ktorý sa bude u vás zdržovať, nech je medzi vami ako domorodec. Milujte ho ako seba, veď aj vy ste boli cudzincami v egyptskej krajine. Ja som Pán, váš Boh! (Lv 19,34)
Boh bez prestania hľadá príbytok uprostred svojho ľudu. Hľadá príbytok v mojej chudobe. Zostupuje do situácií, kde sa už človek nedokáže sám zdvihnúť. Je prítomný v momentoch najväčšieho zmätku a biedy. Vchádza tam, aby s nami vyšiel von...
Na hodine náboženstva, pri rozhovore s deťmi som ich pozvala, aby sa na chvíľu zamysleli nad tým, kto je v ich okolí smutný, sám, komu sa vysmievajú... Úlohou bolo pre toho človeka vyrobiť srdce, ktoré by mu daroval. Prekvapila ma a zároveň aj hlboko zasiahla úprimná odpoveď jedného osemročného chlapca: Ja by som chcel týmto ľuďom darovať lásku: cigáňom, bezdomovcom, terorizmu, utečencom.
Myslím, že aj dnes je veľmi aktuálne Ježišovo zvolanie:"Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým.“ (Mt 11,25)
V práve sa začínajúcom jubilejnom roku milosrdenstva skúsme pouvažovať o tom, k akej konkrétnej vnútornej premene ma pozýva Boh.
