Filip OFM
13.11.2015
Keď som bol vojakom jazdil som domov stopom. Už vtedy som si sľúbil, že raz keď budem mať k dispozícii auto, vždy budem bra(ť)t stopárov. Lenže dnes už málokto stopuje kvôli rôznym obavám. A z rovnakých pohnútok im už ani nikto nezastavuje.
Keďže mesiac čo mesiac jazdím z Prešova do Vranova snažím sa brať ľudí čakajúcich na autobusových zastávkach. Iba sa pristavím a poviem: „Dobrý deň dobrí ľudia, môžem vás zobrať štyroch smerom na Vranov/ Prešov, nech sa páči nastúpte.“ Vždy nastáva dlhšia rozpačitá pauza definovaná pomykovom a potom ľudia povedia niečo o čakaní na kolegu čo príde autom, alebo že idú do dediny na druhej odbočke z hlavného ťahu. Ale stáva sa mi aj dlhé usmievajúce ticho....
Myslím že v tom tichu nie sú len obavy, hoci v habite a s bradou vyzerám ako Talibanec. Zdá sa mi, že najviac ich odmietnutie spočíva v nepochopení. Lebo jedna z nálad, ktorá dnes vládne v uliciach je intuitívne čakanie na problémy, rôzne napádania ktorým bude treba čeliť. Ako do tohto rozpoloženia zapadá, že ti chce niekto preukázať službu iba tak? Na prijatie nejakého dobra akoby sme neboli vnútorne nastavený. Aj táto skúsenosť mi pomáha chápať, že s ľuďmi treba byť trpezlivý, preveľmi trpezlivý. Taká trpezlivosť je vlastne jednou z variantov pokory. Myslím, že ľudí v našej spoločnosti netreba odsudzovať v ich ťažkopádnych postojoch alebo prejavoch rôznych fóbií pri témach utečencov, ochrany života, klamstva, populizmu, odpustenia atď., ale v Božskej trpezlivosti treba im vysvetľovať, argumentovať, hovoriť láskavo k ich vnútru a zahrnúť ich veľkou dobrotou. Lebo –ako vraví klasik- ľudia vôbec nie sú zlí, len ľudstvo je príšerné.:) V dialógu teda hovor o hodnotách ak Ti naozaj ide o hodnoty! Hovor o čistom idealizme ak po ňom úprimne túžiš, aj keď ho práve nežiješ! Preto aj ja budem pokračovať v samozvanom ponúkaní odvozu pre ľudí ktorí čakajú....
brat filip