Včera sme s Turovcami kompletizovali našu prešovskú františkánsku knižnicu. Medzi knihami sme našli aj starým strojom klepaný zošit, akýsi samizdat s názvom: Čo vieš o láske? Pozoruhodné čítanie. A citát ktorý nám najviac utkvel znie: „Bozk je teplomer, ktorý môže nečakane vystúpiť na 40 stupňov“ :)
Vypukol Rok Božieho milosrdenstva. Všetci o ňom vravia a zdá sa, že je každému inak pochopiteľné aj nepochopiteľné, inak pravdivé aj inak dané.... Myslím, že je to široká mozaika farieb a odtieňov, ktorá môže a má pokrývať celý záber ľudského života. Čo ak práve Vianoce treba brať ako taký bozk Boha pre túto zem, lebo to vtelenie Božieho Syna je ako horúčka milosrdenstva ktorá ju celú zachváti. Teda príchod Ježiša ako najväčší akt milosrdenstva?!?!
V 13. storočí vznikajú dva názorové prúdy na motív Vtelenia Ježiša Krista. Jeden je tomistický, vychádzajúci z učenia Tomáša Akvinského a druhý scotistický od Duns Scotusa (tu by som veľmi rád absolútne nezaujate poznamenal, že sa jedná o františkána :).
Tomistický prúd tvrdí, že Kristus prišiel, aby prekonal Adamov hriech a oslobodil z otroctva tohto hriechu všetkých ľudí, skrze odpúšťajúcu Božiu lásku.
Duns Scotus vychádza z akejsi teologicko-spirituálnej Kristocentrickosti. Domnieva sa, že pád človeka do hriechu nemožno považovať za nutnosť Kristovho príchodu. Ak by to tak bolo, tak by to bol človek, ktorý by Bohu akoby stanovoval podmienky, kedy a ako je nútený konať.
Podľa Scotusa by Ježiš prišiel na zem aj bez Adamovho hriechu. Lebo Boh chce byť najvyšším možným spôsobom milovaný bytosťou, ktorá existuje mimo Neho samého. A práve v Kristovi, ktorý je zároveň Boh a zároveň človek sa stretáva Láska Božia k svojmu stvoreniu na jednej strane a odpoveď lásky stvorenstva voči Bohu na strane druhej....
To je to, čo ma fascinuje! Že motív Vtelenia nespočíva iba v úmysle dať znovu na svete všetko do poriadku, opraviť to, čo prepadlo hriechu, že Boh nie je automechanik chladnokrvne opravujúci motor na generálku. Je v tom vždy prítomný ten vnútorný prekvapivý dynamický pohyb! To jezuitské MAGIS!! To chcieť vždy viac od života vo vzťahu!! Ňi len bozk pre bozk!! Myslel som na to, keď som v evanjeliu čítal ako sa Kristus opásal zásterou, zohol sa k svojim učeníkom a umýval im nohy. On, Bohočlovek. Myslel som na to, keď Kristus na inom mieste vraví: „Dávajte, a dajú vám. Mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú, dajú vám do lona.“ V tom je rozmer milosrdenstva, ktorému nás učí Boh.
To vtelenie je akoby slobodný bozk sebazdieľanej a sebazriekajúcej sa lásky Boha k stvoreniu a ten vyvolá horúčku v ktorej sa môže človek naozaj uskutočniť!! Ona ti odpovie na mnohé Tvoje povrchnosti z ktorých si už dlho unavený....
Br.filip,ofm