Ža(i)lúzie....

Dostal som odporúčanie na firmu predávajúcu žalúzie. Zadal som si ju do gúglu a so slovným spojením žalúzie sa mi na obrazovku tlačilo toľko na červeno zvýraznených firiem, že som o tom strácal prehľad. Iba tá hľadaná akoby bola voči internetu rezistentná. Napokon som ju našiel, stránka mi vyhodila centrálnu fotku  s domom žalúziových okien a v jej strede rámček kontakty. Klikol som a išiel naživo hľadať uvedenú adresu. V tom priemyselnom parku som v jednom, druhom aj treťom dvore našiel desiatky firiem, ale túto žalúziovú nie a nie nájsť. Keď som sa tam už motkal dokola ako dajaký pajko v uličkách, z vyvýšenej rampy kričí na mňa dajaký chlapík typu hrdloreza s cigaretou v ústach: „Hľadáte žalúzie?“

„Áno“

„Poďte  hore“.

Pre zmäkčenie situácie mu cestou vravím: „Vy ste snáď jediná firma v 21. storočí, ktorá nemá reklamné označenie...“ A tvrďas mi vraví: „My nepotrebujeme reklamu, my fungujeme na základe odporúčania spokojných zákazníkov.“ Vtedy si uvedomím, že aj ja som tam presne podľa tejto schémy. „A akým argumentom by ste ma presvedčili, že ste lepší ako ostatní? Prečo by som si mal vybrať práve vás?“

„Kvôli tomu, že doťahujeme zákazky do konca, podľa dohody“

Hm, to je argument ako za korunu nožík, myslím si súkromne popod nos.

Vstúpime do štandardne zariadenej kancelárie, v strede miestnosti dva veľké stoly. Za jedným z nich, dve sediace ženy ma milo privítajú. V rohoch miestnosti sú stojany a na nich a pod nimi všetko, čo súvisí s roletami alebo žalúziami. Na jednej zo stien visí veľká magnetická tabuľa plne popísaná zákazkami, ktoré treba uskutočniť. „To máte toľko roboty aj napriek tomu, že nemáte žiadnu reklamu?!“, pýtam sa prekvapene. „Áno,“ odpovedajú mi dámy, „ale to je tabuľa len na interiérové žalúzie, pozrite tam na protiľahlej stene, je tabuľa na exteriérové žalúzie“ Znenazdajky uvidím ďalšiu tabuľu, rovnako veľkú, rovnako plnú.... Pomaly začínam vnímať ich filozofiu. Keby mali reklamu, mali by viac zákaziek, viac nestíhačiek, viac posúvania termínov, viac nedôvery, viac nervozity.... O všeličom sa rozprávame, keď sa ma odrazu jedna zo žien opýta: „Vy ste kňaz?“ –„Áno som!“ Tak začali ešte iné rozhovory. Tvrdý chlapík ma znenazdajky dobrácky chytí za rameno, ukáže na jednu zo žien a vyhlási: „Toto je žena môjho života!“ Je to tak silný moment, že chvíľku úctivo mlčím. Rozvíjame debatu, pozerám na hodinky, musím ísť. Kamarát z mokrej štvrte, čo sa medzičasom stal prívetivý mojím očiam sa ponúkne, že ma odprevadí. Vonku na rampe sa všeličo od neho dozvedám. To práve jeho manželka ho pred pár rokmi priviedla do neokatechumenátu. A jeho tam po pár mesiacoch urobili šéfom spoločenstva. Neprijíma označenie šéf, lebo vraj iba jeden je „Najvyšší Šéfino“ a ukazuje prstom na nebo. Hovorí, že stále jasnejšie vidí, ako veľa mu ešte chýba. Aj v manželstve, aj v spoločenstve, aj pri Bohu. Pochybuje o sebe. Avšak raz, keď išiel z Bardejova, videl na cintoríne dom nádeje a to mu dáva veľkú nádej do života. Hovorí jednoducho, zrozumiteľne, úprimne....

„Teším sa na stretnutie s Otcom, veľmi“!!! vyhŕkne z neho a má slzy v očiach! Povie to presvedčivo, všetko mu verím! Vidím, že prijal do života akoby princíp žalúzií svojej duše – zatvára ich pred sebectvom a otvára ich dávajúcej Láske! Odchádzam, a cestou do auta zisťujem, že som zmeškal kláštornú poludňajšiu modlitbu. Teraz mi to, ale vôbec nevadí. Práve robím rozhodnutie, že aj keby zapýtali koľkokoľvek odo mňa za tie žalúzie beriem ich z tejto firmy! A to aj napriek tomu, že pri tej stavbe pustovne na Galambe mám vždy zásadu pobehať všetkých predajcov v tomto meste, porovnať, zvážiť a vybrať tú najlepšiu a najlacnejšiu ponuku. Teraz však mám vnútornú istotu, že som všetko našiel na prvý šup. Znova sa mi potvrdilo že zdanie klame, často a hrozne! Spomenul som si na to, čo som dakedy počul na antropológii, že: „Všetko naše pochybovanie je parazitom, ktorý žije z istoty. Keby nebolo istoty, nebolo by pochybovania!“

Prvenstvo teda patrí istote, vďaka Bohu!

Cestou do kláštora mi z autorádia do uší dolieha text piesne:

„....čo vlastne vieš o dnešnom živote bez hraníc, tak povedz čo vlastne vieš o bezhlavom lietaní,

čo stane sa dnes, kľudne aj s horkou príchuťou, ukáže cestu ciest, jak svet môžeme obletieť....“

Aj to je jeden z dôvodov, prečo sem teraz nenapíšem názov firmy. Vnútorne pravdivé veci sa chvália samé....