Keď kamarátka Juliana čakala tretie, ponúkla som sa jej, že: „Veď môj chodí v pondelky na krúžky, pomôžem ti aspoň jeden deň a vyberiem aj tvoju dcéru zo škôlky. Zanesiem ju na krúžok aj z krúžku“. Viete, v pondelky odvtedy konám skutky kajúcnosti :-D... a hlavne teraz v zime – lebo jej škôlka je na opačnom konci mesta ako naša (našťastie nie som z BA :-D) a deti vyložím a naložím do auta celkom 10 razy!!! Viete čo to je? Pripútať ich, odpútať, dávať pozor pri nastupovaní a vystupovaní, aby nevbehli pod auto, vypočuť si ich, keď každý chce niečo povedať... a keď prší, je to ešte bonus navyše.
A takýchto vecí, povinností, daných sľubov a záväzkov máme v živote neúrekom. A sú oveľa závažnejšie. Keď začnem len tým, že prijímame sviatosti a už tie nás zaväzujú – krst, sviatosť zmierenia, sviatosť birmovania, a obrovské záväzky ako sviatosť manželstva či sviatosť kňazstva – kedy sa okrem Boha či manžela zasväcujeme a zaväzujem žiť život tam, kde práve sme a s tými, ktorých nám Pán Boh do cesty postaví (a každý z nás vie, že nestretávame len spriaznené duše) a svedčiť! Svedčiť, že to MY sme uverili a že Ježiš je hodný nasledovania. Nebudem klamať. Nie je to ľahké. Je to vlastne celoživotný boj. A možno si niekto, tak ako aj pred časom ja, raz povedal, že „Už nevládzem. Nikto to nerobí, neocení, tak ani ja už nebudem“. Lenže (znova musím spomenúť autorku Joyce Meyer, lebo jej knihu o emóciách práve čítam) keď nadšenie opadne, neznamená to, že máme s činnosťou prestať. Pri rozhodnutiach sa treba zameriavať nie na to, aký z nich máme pocit, ale si radšej odpovedať na otázku, či je daná vec správna a dobrá. Ak stojíme pred nejakou povinnosťou a máme najmenšiu chuť do nej sa pustiť, treba žiť zásadovo a danú vec vykonať, lebo je to potrebné. Pocity nemajú „hlasovacie právo“. Spravidla si nevyberú to, čo je pre teba z dlhodobého hľadiska najlepšie. To písala J.Meyer. A ja som to zažila. Možno aj ty. A možno, ako aj ja, si si niekedy vybral nesprávnu cestu a možno si dostal druhú šancu, rovnako ako ja. A to zaväzuje ešte viac. Takže v tomto boji budeme musieť asi často „zomierať sebe“. Znie to bolestivo a nepríjemne, ale ak chceme zažiť plnosť toho, čo nám vydobil Pán Ježiš Kristus, musíme to podstúpiť. Trochu jednoduchšie – bez práce nie sú koláče.
A preto, Julianka, ten krúžok v pondelok stále platí ;-). A dokonca rada!
