...prečo sa v dnešnej dobe tak málo rozprávame o radosti? Prečo tak málo hovoríme o tom, čo nás potešilo a čo sa nám podarilo? Prečo tak málo hovoríme o tom, na čo sa tešíme a o čom snívame? Čoho sa bojíme? Že nám tú radosť ukradnú? Že keď to vyslovíme, tak sa zmenší, nebodaj odíde od nás, či to „zakríkneme“? Že nám budú závidieť, budú po nás „opakovať“ a chcieť to isté, alebo že taký dobrý „závistlivec“ a neprajník sa vždy nájde?
Prečo si ľudia strážia radosť? A pre koho? Nielen že nenakazia radosťou tých druhých, ale strážia si ju tak, že nenakazia radosťou ani samých seba. Lebo poznáme to - keď sa ideme sťažovať, každý má čo pridať: „Môj muž/žena/svokra je taká a onaká!“ „Vieš čo? Ale tí moji sú ešte horší...“ Tento rok nejdeme ani na dovolenku... Máme deravý výfuk a doma ani „fuka“... Deti sú choré... Môj sa ešte v noci pocikáva/nerozpráva/nevie R... Mňa to už v tej práci prestáva baviť! Všetko ma bolí... Tí politici nás ale oklamali... A pridávame slovíčka: „zasa, stále, viac a viac, nič sa nemení, nič, nikdy, nikam...“ aby náhodou niekto nepochyboval, že hovoríme pravdu. Ale keď máme hovoriť o radosti, tak „taktne“ mlčíme.
Jedna z mojich obľúbených detských hrdiniek – Polyanna – mala takú „Hru na radosť“ a učila ju všetkých naokolo. Spočívala v tom, že vždy sa nájde niečo, z čoho sa tešiť. Nie chlácholiť sa, ale TEŠIŤ sa a radovať sa – úprimne! Zmeškali ste autobus? Nevadí, stihnete sa do príchodu ďalšieho pomodliť desiatok ruženca (prípade celý), alebo zavolať/napísať kamarátovi, čo ste sa mu už dlho neozvali. Deti sú choré? Je to príležitosť k tomu, tráviť s nimi viac času! Nemáte peniaze na ten výfuk? Môžete ísť peši/autobusom/vlakom a ďakovať Bohu za tie dni, kedy to auto bolo v poriadku. Tvoj muž/žena/svokra má síce zlé vlastnosti, ale niečo určite vedia, niečo im ide super (alebo aspoň bývajú ďaleko, svokrovci ;-P ). Zlomil si si nohu? Aspoň si si nezlomil dve! A viete čo? Nezabudnite to povedať ľuďom okolo vás! Že niečo je síce zle, či sa nepodarilo, ale našťastie nie je horšie! Keď ma nabudúce niečo poteší, poviem o tom. Keď mi urobí radosť niekto, poviem mu to a ukážem aj jemu svoju radosť. Kamarátke, manželovi, kolegyni, svokrovi, či otcovi, synovi a dcére a najlepšie aj susede, predavačke, učiteľke... nech každý vie, čím vám dnes urobil radosť! Nech každý vie, že sa dnes radujete a nech sa teší s vami! A kto sa s vami radovať nedokáže? Za toho sa pomodlite... aby to nabudúce dokázal!!! Že budeme vyzerať „divne“? Možno prvý či druhý raz... ale garantujem vám, že nabudúce sa ľudia pristavia sami, usmejú či pozdravia už zďaleka... lebo ako znie heslo detských táborov „RRR“ - Radosť Rozdávaním Rastie!
A tak v dnešných dňoch nezabúdajme aj na tú správu, čo nám dáva zmysel: „Aleluja! Radujte sa! Kristus Ježiš zmŕtvychvstal“
