Deti mi rastú a ja rátam dni prázdnin. Najmladší spí už len raz, najstarší nechce spať a stredný... by najradšej nespal, ale potrebuje to. Poviem pravdu, mám obavu z toho, ako to všetko zvládnem. Aby som to prežila ja, ale aj oni (hlavne v psychickom) zdraví. Každý z nás sa niečoho obáva. Ľudia bez práce sa boja, ako prežijú ten ďalší deň. Dokonca aj tí, čo prácu majú, sa obávajú, ako prežijú týždeň do výplaty. Ľudia bez domova sa boja, kde budú zajtra spať a čo budú jesť. Študenti, ako prežijú skúškové obdobie. Matky sa obávajú o svoje deti. Ako zvládnu škôlku, školu, prvú lásku či prvý rozchod. Nástup do novej školy, práce, prvý let či pobyt v zahraničí. Ako dopadne stavba domu, výber tej správnej firmy, ako dopadne výlet, čo organizujeme, či výstava, ktorú usporiadavame... a tak ďalej.
Zatiaľ som prežila len jeden deň prázdnin a aj dnešok začal dobre. Po bežných ranných „obstarávaniach“ som sa dala do hľadania zapatrošenej krabičky. Hľadanie nielenže bolo úspešné – našla som krabičku (pri tom som vypratala celú povalu a zaniesla kartóny do zberných surovín). Ale našla som aj 5eur!!! Vypadla mi odniekiaľ pohľadnica a v nej bolo 5 eur J. Keď si pomyslím, že sa mi len tak povaľovali dlhší čas na povale, už viem, od čoho má povala meno. A tak sa mi stalo, že som našla, čo som hľadala. Lebo kto hľadá, nájde (aj odpoveď na svoje strachy). Stalo sa mi dokonca, že som našla, čo som nehľadala. Lebo tak to býva – na naše otázky hľadáme naše odpovede. Ale Pán Boh je taký úžasný, že nám často odpovie inak, ako sme to my chceli.
A tak, ako som sa rozhodla niečo hľadať a po rokoch som pri tom vypratala povalu, musíme začať upratovať seba - svoje vnútro. Rúcať mantinely a prekážky. Ísť tam, kde sme sa roky báli vojsť. Vymiesť aj tie najukrytejšie kúty. A to sa nedá inak, iba pred tvárou nášho Pána. V modlitbe. Na kolenách. S písmom v ruke, či kľačiac pred Eucharistiou. Prázdniny či dovolenky sú aj na to, aby sme sa zastavili. Nielen na peknom mieste, ale aj vo svojom vnútri. Na Neho hľaďme...aspoň teraz si na to nájdime čas.
Rozhodla som sa, že sa prestanem báť prázdnin. Lebo viem, že Pán dá na nás pozor, len Ho o to musíme prosiť. Musíme hľadať. Musíme ísť. A verím, že Boh nám dá nielen tie pravé odpovede, ale dá nám oveľa viac... veď keď to už „dokáže povala“... ;-) :-P
